Krátka možno pre slovenskú hádzanú bezvýznamná správa má predsa len aj pre nás určitý dosah.

Daniel Kubeš a Jan Filip boli symbolom určitej obrody alebo inak povedané reformy hádzanej v Českej republike. Neboli na to vôbec sami dvaja, boli to ale tí, ktorí najviac reprezentovali túto zmenu. Chlapíci v rifliach a bielej košely.

Stretával som ich dva roky a nielen ich na dvojročnom Master Couch kurze. Bola to celá skupinka bývalých českých reprezentantov, ktorá chce pomôcť vrátiť českú hádzanú trochu do povedomia športového sveta.

Obaja skromní, bez problémov diskutujúci o všetkom čo s hádzanou súvisí. Nebáli sa podeliť o svoj názor a počúvať argumenty ostatných. V Českej republike si reformy robia svojou vlastnou cestou. Neskúšajú zmenu importovať z vonku ako je to u nás. Hľadajú a bádajú, ale robia to dobre.

Korona ich teraz dobehla. Alebo nebola to korona? Viniť dnes niekoho, že spravil chybu, že sa nakazil? Viniť niekoho, že nechcel poňať majstrovstvá sveta ako výlet a spraviť ďalší zárez za účasť? Tak ako Martin Lipták v online rozhovore s Danielom Čurdom konštatoval, že tie Majstrovstvá sveta vôbec nemali byť, tak môžeme povedať, že k niečomu takému ako k odvolávaniu celého realizačného tímu nemalo nikdy prísť. Ten názor môžeme vyjadriť aj keď nepoznáme detaily z prípravy a všetky jej okolnosti, lebo je tu oveľa väčší problém. Korona dobehla všetkých a všetci by mali odložiť zbrane,

Exekutívu ČSH nevynímajúc.

Autor je dlhoročný tréner